úvod | história mesta | zvonce | názov mesta
Výrobou zvoncov sa zaoberali osobitní remeselníci. V minulosti mali aj svoj vlastný cech. Najdôležitejším miestom, kde sa vyrábala väčšina zvoncov bola Jelšava - malé mestečko v Gemerskej župe. Svedčia o tom dokumenty z 18. a 19. storočia, podľa ktorých boli zvonce dopravované z Jelšavy na Veľkú Panónsku nížinu, do Transylvánie, Moldovy a Rumunska. Jelšavské zvonce boli všade obľúbené pre ich jasný a pekný zvuk. Na konci 19. storočia bol celý Balkán zásobovaný zvoncami z Jelšavy. Medzi najdôležitejšie odbytiska na Balkáne patrili Bulharsko, Srbsko, Chorvátsko a Grécko. Pre gréckych pastierov sa vyrábali zvonce špeciálneho tvaru a nazývali sa "grécke zvonce". Vyrábali sa slovenské aj rumunské zvonce. Výrobcovia z Jelšavy cestovali po celom Balkáne a Turecku, aby sa priučili metódam výroby v týchto krajoch. Po návrate domov potom robili zvonce rôznych tvarov, ako možno vidieť na obrázkoch. Vyrábali zvonce dokonca aj pre ťavy, prirodzene iba na export. Pre zaujímavosť, niekoľko týchto ťavích zvoncov bolo kúpených niektorými väčšími uhorskými statkami.
V dôsledku Prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1918 došlo k prerušeniu výroby zvoncov. Vytvorenie novych politických hraníc po vojne spôsobilo, že výrobcovia musela hľadať nové odbytiská. Ako sa Jelšava stala súčasťou Československa, vývoz do Maďarska prestal a jej miesto nahradili nové regióny - Československo, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko. Jelšavské zvonce však neboli známe len na Západe, ale tiež na Východe a výrobcovia zvoncov mali značné objednávky aj v Perzii a v Rusku. Existovali aj takí majstri, ktorí celú svoju výrobu predávali námorníkom. Tí ich pravidelne navštevovali. Doteraz sa nezistilo, kde námorníci zvonce ďalej predávali. Pravdepodobne ich predali alebo vymenili za cennosti počas svojej cesty. Vieme z Karutza, že vo východnej Ázii a v Číne nie sú európske zvonce výnimočné. Pravdepodobne by sme medzi nimi našli aj jelšavské.
Jelšavské zvonce sú známe pre ich čistý a jasný zvuk, na ktorý boli majstri veľmi pyšní. Spôsobovali ho dve vec: Po prvé, kvalitná jemná hlina, ktorá sa nachádza v okolí Jelšavy, a ktorá bola vhodná na ich výrobu a po druhé, precíznosť výrobcov zvoncov pri ich ladení. Pri ladení jelšavských zvoncov boli potrebné veľké skúsenosti a dobrý hudobný sluch. Existovalo len niekoľko majstrov, ktorí poznali tajomstvo ladenia a tí si ho nechávali pre seba. Preto špecifické remeslo výroby zvoncov nebolo nikdy industrializované. Ako je zrejmé z obrázkov, výroba zvoncov je vcelku jednoduchá. Je potrebné zdôrazniť, že toto remeslo bolo jediné, ktoré vyžadovalo skutočný hudobný sluch.
obr. 1 - palica na meranie veľkosti kovových platní, z ktorých sa vyrábajú zvonce
obr. 2 - rôzne nástroje používané pri výrobe zvoncov
obr. 3 - nožnice a nákova
obr. 4 - železné platne počas procesu výroby zvonca
obr. 5 - náradie používané pri výrobe zvoncov
obr. 6 - dokončený zvonec
obr. 7 - rôzne typy zvoncov z Jelšavy (1-5, 7) 1 - typ maďarských nížin 2 - Csákvárský typ 3 - Banátsky typ 4 - Zvonec zvaný Rumunský 5 - Liptovský, slovenský typ pre ovce 6 - Transdunajský, maďarský zvonec zo Styrie 7 - zvonec pre prasce
obr. 8 - zvonce stáda ovcí z maďarskej nížiny
do slovenčiny preložené z angličtiny so súhlasom autorov stránky http://www.iif.hu/~visontay/ponticulus/limes/jolsvai-kolomposok-04.html
Zvonce vyrobené v Jelšave
Zvonce sú pre pastiera Veľkej Panónskej nížiny, ktorý vedie svoje stáda, nepostrádateľné ako bič a palica. Bolo by takmer nemožné udržať veľké množstvo zvierat pokope bez ich použitia. Pomáhajú nielen udržať stádo pokope, ale vďaka ním pastier aj v noci vie, kde sa jeho dobytok nachádza. Zvuky zvonca v diaľke znamenajú, že sa nejaký kus dobytka zatúlal a keď sa zvonenie zrýchľuje, s nejakou kravou niečo nie je v poriadku. Vidíme, že zvonce sú potrebné pri vedení dobytka, ale ak si pozrieme bližšie na život pastiera, zistíme, že zvonce plnili okrem svojej hlavnej aj iné funkcie. Pastieri z Kecskemétu napríklad mali v obľube a kupovali len také zvonce, ktoré vydávali špecifické pekné zvuky, a vlastnili ich len tak, pre svoje potešenie. Každý zvonec znel ináč, zvonce sa líšili nie len tvarom, ale mali aj špeciálne názvy. Lásku ku zvoncom sa prejavovala aj tým, že ich pastiera odkazovali vo svojej poslednej vôli.Výrobou zvoncov sa zaoberali osobitní remeselníci. V minulosti mali aj svoj vlastný cech. Najdôležitejším miestom, kde sa vyrábala väčšina zvoncov bola Jelšava - malé mestečko v Gemerskej župe. Svedčia o tom dokumenty z 18. a 19. storočia, podľa ktorých boli zvonce dopravované z Jelšavy na Veľkú Panónsku nížinu, do Transylvánie, Moldovy a Rumunska. Jelšavské zvonce boli všade obľúbené pre ich jasný a pekný zvuk. Na konci 19. storočia bol celý Balkán zásobovaný zvoncami z Jelšavy. Medzi najdôležitejšie odbytiska na Balkáne patrili Bulharsko, Srbsko, Chorvátsko a Grécko. Pre gréckych pastierov sa vyrábali zvonce špeciálneho tvaru a nazývali sa "grécke zvonce". Vyrábali sa slovenské aj rumunské zvonce. Výrobcovia z Jelšavy cestovali po celom Balkáne a Turecku, aby sa priučili metódam výroby v týchto krajoch. Po návrate domov potom robili zvonce rôznych tvarov, ako možno vidieť na obrázkoch. Vyrábali zvonce dokonca aj pre ťavy, prirodzene iba na export. Pre zaujímavosť, niekoľko týchto ťavích zvoncov bolo kúpených niektorými väčšími uhorskými statkami.
V dôsledku Prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1918 došlo k prerušeniu výroby zvoncov. Vytvorenie novych politických hraníc po vojne spôsobilo, že výrobcovia musela hľadať nové odbytiská. Ako sa Jelšava stala súčasťou Československa, vývoz do Maďarska prestal a jej miesto nahradili nové regióny - Československo, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko. Jelšavské zvonce však neboli známe len na Západe, ale tiež na Východe a výrobcovia zvoncov mali značné objednávky aj v Perzii a v Rusku. Existovali aj takí majstri, ktorí celú svoju výrobu predávali námorníkom. Tí ich pravidelne navštevovali. Doteraz sa nezistilo, kde námorníci zvonce ďalej predávali. Pravdepodobne ich predali alebo vymenili za cennosti počas svojej cesty. Vieme z Karutza, že vo východnej Ázii a v Číne nie sú európske zvonce výnimočné. Pravdepodobne by sme medzi nimi našli aj jelšavské.
Jelšavské zvonce sú známe pre ich čistý a jasný zvuk, na ktorý boli majstri veľmi pyšní. Spôsobovali ho dve vec: Po prvé, kvalitná jemná hlina, ktorá sa nachádza v okolí Jelšavy, a ktorá bola vhodná na ich výrobu a po druhé, precíznosť výrobcov zvoncov pri ich ladení. Pri ladení jelšavských zvoncov boli potrebné veľké skúsenosti a dobrý hudobný sluch. Existovalo len niekoľko majstrov, ktorí poznali tajomstvo ladenia a tí si ho nechávali pre seba. Preto špecifické remeslo výroby zvoncov nebolo nikdy industrializované. Ako je zrejmé z obrázkov, výroba zvoncov je vcelku jednoduchá. Je potrebné zdôrazniť, že toto remeslo bolo jediné, ktoré vyžadovalo skutočný hudobný sluch.
obr. 1 - palica na meranie veľkosti kovových platní, z ktorých sa vyrábajú zvonce
obr. 2 - rôzne nástroje používané pri výrobe zvoncov
obr. 3 - nožnice a nákova
obr. 4 - železné platne počas procesu výroby zvonca
obr. 5 - náradie používané pri výrobe zvoncov
obr. 6 - dokončený zvonec
obr. 7 - rôzne typy zvoncov z Jelšavy (1-5, 7) 1 - typ maďarských nížin 2 - Csákvárský typ 3 - Banátsky typ 4 - Zvonec zvaný Rumunský 5 - Liptovský, slovenský typ pre ovce 6 - Transdunajský, maďarský zvonec zo Styrie 7 - zvonec pre prasce
obr. 8 - zvonce stáda ovcí z maďarskej nížiny
do slovenčiny preložené z angličtiny so súhlasom autorov stránky http://www.iif.hu/~visontay/ponticulus/limes/jolsvai-kolomposok-04.html